verše pre dušu

Krištále sú obrovské zásobníky múdrosti. Obsahujú všetko, čo sa kedy stalo a spájajú nás so všetkými Kvetmi života. V krištáľoch sú uložené všetky udalosti. Ak je nejaká udalosť zavŕšená, splynie so svojim krištáľovým počiatkom v harmonickú jednotu. Krištále sú v spojení so všetkými Kvetmi života vesmíru – to znamená, že udržujú kontakt so […]

Hladím ťa láska Tajne… Potichúčky Slovkami rozpletám časové slučky Do srdečných komôr lejem svetlo To najkrajšie čo nás v živote stretlo Krištály z dúhy Krv v žilách žblnká V bublinách zázrakov blúdi lúč Slnka Nevieme hodiny ani dňa v roku Neznámou je aj chuť slzy v oku Vieme len jedno že niť čo nás spája Spája nás v jedno aj keď sme dvaja

Niekedy zdá sa ide pomaly Keď snívame budúcnosť čas sa spomalí Ak zabŕdneme v minulosti v utrpení často nás omilostí Rýchlosť jeho riadime však sami Niekedy ako kúzelník točí s kolom a mámi Klame nás že niet nesmrteľnosti duše i tela No my sme tvorcami V tom je pravda celá Kúskami Boha čo pohasli v čase Iskrami svetiel skrytých v zemskom klase Niet začiatku či konca […]

Očakávať celý život že niekto nás bude ľúbiť… To vie len duša blázna Nik nenaplní studňu čo zvnútra je prázdna (zo zbierky: Miniveršík )

Vravíš mi: Neboj sa vyjsť až na samý okraj útesu A nehlaď na tých čo nechcú vidieť more Vďaka ti! …Amore ( zo zbierky: Miniveršík )

TY alebo JA? Je to taká hra A hráme ju obaja Každý má svoju krabičku V nej pestuje si dušu maličkú Sem – tam vystrčíme tykadlá Skúmame zvonka či krabička nespadla Sem – tam z nej vyskočíme von Na pár chvíľ nechránení zraniteľní… Ona i On Každý má krabičku inej látky Kvetinky…pruhy Život dlhý či krátky TY […]

Obloha zatiahla sa. Konečne…páľava ustala. Vietor už brázdi po poli. V diaľke zahrmelo. Telo sa zachvelo. Nedočkavo. Túžobne. Veď o chvíľu to príde. A zrazu…sa to stalo. Prvé veľké kvapky dopadajú na zem. Suchú, vyprahnutú po dňoch horúčav. Moje telo sa už nevie dočkať. Netrpezlivo zhadzujem oblečenie kúsok po kúsku, dívajúc sa na trávnik za oknom. Ešte […]

UPS! …SÚ TO NOHAVIČKY S úsmevom čítame aj takéto sračky Kam sme to ľudia dospeli? Vraj že sme vyspelí Teší nás smrť Knihy…zapadajú prachom Čumíme do bední Kŕmime sa strachom K tomu colu a hambáča Boh v nás sa chrbtom otáča Od hanby horia mu uši Že chyba bola v programe už tuší V hlave iba sieť sociálna nás mätie Konzumný svet nutká nás a pletie […]

Dnes ešte za tmy mám chuť pod kožu ti vliezť Tak odhoď zábrany Nechaj sa láskou viezť Zrána kým svet býva krásny Vzrušujúci začiatok… Nový…a jasný V posteli zrátam vrásky na tvojom pokrčenom čele Nič nie je iba čierne a či biele Z kanvice na sporáku začína para pískať Z vankúša snažím sa kus tvojej vône získať Z perín teplo tiel ešte sála Tak […]

Ešte ma nepoznáš Necítiš na perách moje slzy… V extáze lásky objavuješ svet čo včera ešte zdal sa drzý Ešte ma nepoznáš A už chceš aby som bola tvoja celá Som úprimná a otvorená No nie som ešte veľmi smelá Ešte ma nepoznáš Stíhaš však raniť moje city Srdce sa zachvelo Chlad prázdnoty náhle cíti Ešte ma nepoznáš Už posudzuješ moje […]