verše pre dušu

(z čias Bohýň na Zemi) Bohyňa sedí na vysokom brale Jej ústa…tíško mlčia No v lone…dvíha hlavu had V očiach…ohne blčia Aj devy pri jej nohách… V tanci stíchli Začujúc jej tep… Vzrušený a rýchly Vzduch naplnil sa… Tehotnou láskou Túžbou plodenia… Na perách Bohyne zmyselnosťou navretých… Zjavil sa obraz nového zrodenia […]

Nabúrať systém… Ukončiť boje… Prestať sa deliť na moje…a tvoje Hľadať len vnútri… Necítiť vinu… Nebáť sa… Že svet…farbu má inú Nájsť cestu novú… Viac dávať jak brať Korene rozšíriť… Pevne na Zemi stáť Pochopiť…to dôležité Čo očiam býva skryté V pamäti buniek… Pravdy vryté […]

Tichá je láska… Keď dozreje Keď netúži už ukazovať svoju veľkosť Keď už iba… Ticho je Tichá je láska… Čo nerastie už Iba…plynie Vtedy jak… Za noci vtáci Ticho je Tichá je láska… Keď sa naplní Keď nechce už… Stúpať ani padať V plnosti dokonalá… Ticho je Tichá je láska… Čo nepáli už Ale […]

Byť mužom… Tož dnes…ťažká úloha Byť zodpovedný…rozhodný Jak zvládať to…? Preboha! Jak vyznať sa v žene? V objekte túžob a snov… Keď dnes je v splne a zajtra má zas nov Jak zahrať rytiera plného chrabrosti a odvahy? Keď v strese bežných dní zblúdia aj silné povahy Pod tvrdou šupkou zraniteľnosť a krehkosť Pod pohľadom šelmy… […]

Keď zachvejem sa… Z lona sa trhane pohne oheň Keď dych sa mi skráti… Tak si na to spomeň Ako sa ohne hasia… Či na to máš… Či cestou so mnou ideš Či…radšej to vzdáš Nehraj sa s ohňom Ak nepoznáš farbu plameňa Nekráčaj vedľa mňa… Nie som stála…som premenná Ako dni v kalendári… Mám svoje slnovraty Ak nesláviš ich… […]

V horúcom lete… Oheň môj sa dvíha Nedá mi dýchať… V spálenej tráve…nedá sa líhať Hľadajúc vodu… Snažím sa skrotiť ten plameň Myšlienky rozišli sa do strán Vykvitla divoko túžba…je nám amen Chráň sa drahý… Nech srdce ti pri mne nezhorí Ver svojej sile… Alebo zájdi po ňu do hory Som neskrotný živel… […]

Pravda holá… Je vraj naj… No chlapským okom inde býva raj Pravda holá… To že nie je ono Vzrušujúcejšie vraj… býva ženské lono Pravda holá… Ostrá sťa čepeľ noža No viac nás baví… Vždy iba holá koža Na koži končí… O pravdu boj V koži je každý holý A svoj Pravdivý… V holej pravde.

Burácajú vlny… Z ľudských túžob Nesplnených chcení… Tak ťažké… Je byť v strede keď všetko sa mení Rúcajú sa pravdy… Padá závoj ilúzií Rozpadá sa čas… Čo bolo…je…čo bude Je tu a teraz Všetko…naraz v nás Len nepodľahnúť strachu Len dýchať… A nerobiť paniku Len vybrať si cestu… Rozhodnúť sa […]

Ešte to občas zabolí… Keď nad ránom zaštebocú vtáci A Slnko zas raz prerazí tmu… Ešte občas srdce zachveje sa… Keď na spomienky narazí Vyskočí mimo rytmu… Je Čaro brieždenia… Čo nepodlieha času Je Čaro spomienok… Čo nestrácajú krásu Len siete pavučín… Otázok…myšlienok… Emócií…čo majú silný […]

Keď duša zvlečie sa Je tak bezbranná… Čistá jak čerstvý sneh Nemá viac žiadny hriech Keď duša zvlečie sa Míňa sa váha slov Pnutie vo vnútri sa stráca Ľahkosť bytia sa vracia Keď duša zvlečie sa Je viac ako telo Dojímavo sama a nahá Tak vzácna a tak drahá Keď duša zvlečie sa Len ticho sa dívam Jak odkrýva milióny vecí Jak pravdiví sme […]