verše pre dušu

Vrastáme do seba Ako dva stromy Korene spletené Nejdú už zlomiť Vrastáme do seba Ruky z konárov Miazgy sa zliali Život jak zo snárov Vrastáme do seba Kmene sa pýšia Sme dvaja v jednom Už nechcem byť inšia… …len vrastená do teba

Čo sa to s nami stalo? Že zabudli sme na dušu Že žijeme iba telá Že naša cesta nie je ako si chcel ako som chcela… Čo sa to s nami stalo? Že láska v človeku onemela A na uliciach len pohľady prázdne žiadne tu a teraz len minulosť a budúcnosť riešia o chodník potknú sa neraz Čo sa to s nami stalo? Že žijeme Matrix a srdce to vzdalo […]

Na našej planéte už chystajú ples Hudbou vlní sa dúhový les Očká našich sestier a bratov už nedočkavosťou sa trasú na lúke hojnosti sa jednorožci pasú Z planéty zabudnutia blížime sa domov v diaľke úž cítiť len omamnú vôňu stromov Tak podaj mi ruku a bežme spolu preč Si duša prenádherná ja celkom stratila som reč…

Som pozitívna. No a čo? Tak som sa narodila. Netúžim byť negatívna. Jedine ak v zdravotných záznamoch. Aj keď nechápem, prečo sa pozitívnemu zdraviu hovorí negatívny nález. Ááá… Už počujem múdre vedecké hlavy, ako sa mi snažia objasniť negativitu v zmysle neexistencie niečoho, čo by nám mohlo škodiť. A tak sa vytešujem…negatívnym nálezom… […]

Kto? Kto spáchal tento zločin na úkor ľudstva? Kam podela sa k životu úcta? Veď slová a jazyky sú tu len preto aby sme sa oddelili od lásky Každé srdce vie to Aby sme prestali chápať seba, teba… Aby duša nikdy nedotkla sa neba A tak tu len blúdime v kruhu právd a omylov Nechápuc kde spravili sme chybu Nechápuc že slová svetom hýbu Často sa pýtam… Načo sú […]

Čudné… Čudné, ako my ľudia ľahko dokážeme dávať niečomu váhu, význam, rozmery… veľkosť a malosť. Ja poviem: „Ľúbim ťa.“ A ty mi odpovieš:“ Ale ja ťa milujem.“ Tak…! A v tomto okamihu sme dvom rovnakým slovám dali rozmer. Malý a veľký, málo a veľa, menej a viac… Aké jednoduché. Aké ľahké je oddeliť lásku. Ale čo […]

Ulož si ma… Ulož si ma do pamäti svojich buniek ako svoje dávne životy Ulož si ma… Ulož si ma do strún gitary ako svoje obľúbené noty Ulož si ma do kryštálu ako múdrosti tisícročia zabudnuté A vytiahni na svetlo keď už bude nutné Keď už bezo mňa […]

Vo dvore vyrástla mi prečudesná dáma čo farbu žltučkých kuriatok máva Slnko v jej kvetoch celý deň hrá sa a ja len divím sa kde vzala sa tá krása Kde príroda berie toľkú silu zo semienok si stvoriť svoju milú Len slnko voda a teplá zem vystačia si sami aby vznikol svet čo moje oči mámi A tak len dívam sa a tajím dych v jej nádhere sa topím jak v […]

Moja cesta je kráčať vždy vpred Pre váhanie pre zradu v srdci miesta niet Bol som tu včera a som tu aj dnes Aby som počul spev vtákov videl kvitnúť vres Aby som zažínal svetlo v duši človeka To úloha je moja odveká Aby som naučil ich milovať Zem Aj so smiechom vzlietať tak ako viem Aby nikdy nezabudli že sú lásky deti že tvoriť dá sa iba hrou že oni sú tie dúhové […]

Neviem… Neviem či je to iba pocit v duši či hormónov hra Neviem či odíde to či v čase zotrvá Viem iba že príliv prináša vlny cez srdce a kožu mojim telom vlníš A zrazu túžim do tej vlny skočiť aj keď môže môj život navždy stočiť Aj keď obráti ho naruby Aj keď nik mi nič nesľúbi Tak ozvenu slov posielam ti späť telo sladko nehou brní […]