verše pre dušu

Byť kvetinkou nežnou nad ránom sním Snom o žití na lúke plnej kvietkov hlavu zaplním A nedočkavo čakám či zosadne do môjho lona motýľ čo z lupeňov vpije nektár Dotkne sa v duši tichého zvona Čo krídlami rozvibruje moju jemnú stonku Nehou naplní ma zvnútra i zvonku… Čo nôžkami pošteklí moju roztúženú kožu Kvetinka a motýľ aj 100x za deň milovať sa môžu […]

Nebo je tak krásne modré Obláčiky plávajú ním v jednote Iba ľudské srdce v dualite blúdi znavené v nikdy nekončiacej robote Zloba a smútky dotýkajú sa ho svojim chladom Duša sa trasie pokrytá ľadom… Len teplo dlaní Úsmev Láskavé slovo Dáva silu žiť Aby v dualite hmoty mohla duša prežiť…

Päť minút pauza Už sa mi krížia očká Veď robota počká Myšlienky v hlave mäknú Tak idem predýchať k oknu A zrazu: Hop! Som v korunách stromov Vesmírom letím domov V pľúcach už tancuje vzduch čarokrásnej krajiny V diaľke vidno svetlá pristávacej planiny Srdce si blažene búši Veď raj jednoty a lásky tuší… Tu náhle cŕŕŕn…. Rútim sa zo stromu […]

V.dejstvo Cestičkou v húšti dievčina kráča Tichúčko našľapuje Nechce vyplašiť žiadne vtáča halúzky suché olamuje A v strede lesa na čistinke vatru zapaľuje Pri ohni Bohyňa sťa skala sedí V očiach jej úsmev žiari Sleduje devy čo schádzajú sa pri oltári Každá má odraz ohňa v tvári Každá sa s Bohom nebies tejto noci pári Čarovná moc a sila vchádza do […]

Raz mi niekto povedal, že nemám pokoru. A včera som to počula opäť. Tak sa pýtam Vás, moji drahí čitatelia. Č o je to pokora? Vie to niekto? Môj názor na definíciu pokory je totiž nasledovný: „Chceš byť pokorný? Tak jednoducho buď, nechaj druhých, nech prostredníctvom teba, spoznávajú seba, vedz, že vieš a všetko dokážeš. Vedz, že pravda je láska a je jej […]

Je veľké Tao Prázdnota… A v nej zrazu… Malý bod Myšlienka Boha Nový zrod Z ničoty myšlienka tvorí nové žitie Len ono spôsobí nové bytie Ak zastavíš myšlienku zastavíš čas Ak pochopíš súvislosti budeš nesmrteľný zas…

Myšlienky bývajú rôzne Niekedy sú fajn Niekedy bývajú hrozné Často nás trápia Týrajú telo i dušu Niekedy majú tisíc ton Inokedy váhu mušiu Jediná možnosť ako z nich von nebrať ich vážne Nemať z nich strach a zhon Len bez myšlienky v tichu zaznie: Fíha! Len bez myšlienky vedomie sa zdvíha…

Tichučký šuchot sovích krídel vchádza do mojich snov Múdrosť je láskou ovenčená láska… vesmírnou hrou Len popol zabudnutia nedotknuto leží No čas sa kráti vietor k nemu beží Rozfúkať stráne mĺkvych morí Zaplniť láskavou múdrosťou všetky ľudské dvory Povyzliekať čierne plášte Rozpustiť zlobu Vyhnať zášte Naplniť studne krištáľovou vodou K srdcu […]

Dnes anjel opäť zdvihol krídla tichúčko položil ich na tvoje telo Šeptal že nič nestalo sa nič nikdy nebolelo Bola to chvíľa posvätného ticha keď láska čistá až pri srdci pichá No nie od bolesti z rán v duši ale od veľkosti lásky ktorú v srdci tušíš… Spinkaj sladko …Zlatko A zajtra tú lásku rozdávaj Nech zažije ju každý… aspoň krátko […]

Zrazu je srdce moje celkom dokorán Otvorili sa doky dávnych rán… V oku objavila sa tichá slza Vyplavila na povrch spomienka drzá O rokoch lásky čo žije bez ozveny V stiahnutom hrdle len výkrik uväznený… Náhle je všetko jasné Už netúžim takto žiť Len v slovách lásky ponorená na veky vekov byť No bez otázok: Čo ak? Čo keby? Ak pýtaš sa tak nikdy […]