verše pre dušu

Môže byť srdce šípom prebodnuté A predsa…tak divoko bije Može byť duša v láske utopená A predsa tak živá…žije Či oheň ťa páli či zimnica drví Nevyleješ vodu lásky… Zo svojej krvi Nevymažeš pamäť… Na dni naplnené ňou Nebudeš mať pokoja… Kým nebudeš opäť s ňou Tak neváhaj už ak po nej túžiš Tak rozhodni sa… Ak s ňou v […]

Býval čas… Keď na Zemi žili obri Čas… Keď aj ľudia boli dobrí Býval čas… Keď stromy rástli do mrakov Čas dúhových kvetov Čas rozprávok a zázrakov Býval čas… Čas… O ktorom dávno…nič nevieme Čas ukrytý v bunkách Šanca…že sa to dozvieme Býval čas… Čas zvaný kremíkový Dnes ostali z neho… Len drahé […]

Kliniec, ktorý vytŕča dostane po hlave Tak si udri! Máš na to právo Máš právo… Nechať ma ísť keď sa bojím Máš právo ostať ak ti za to stojím Máš právo hnevať sa Ak svoj hnev… s tvojim spojím Kliniec, ktorý vytŕča dostane po hlave Ak ešte udrieť chceš Máš na to právo ak srdce máš boľavé Máš právo… Nechať ma ísť Ak cítiš že je […]

(z čias Bohýň na Zemi) Bohyňa sedí na vysokom brale Jej ústa…tíško mlčia No v lone…dvíha hlavu had V očiach…ohne blčia Aj devy pri jej nohách… V tanci stíchli Začujúc jej tep… Vzrušený a rýchly Vzduch naplnil sa… Tehotnou láskou Túžbou plodenia… Na perách Bohyne zmyselnosťou navretých… Zjavil sa obraz nového zrodenia […]

Nabúrať systém… Ukončiť boje… Prestať sa deliť na moje…a tvoje Hľadať len vnútri… Necítiť vinu… Nebáť sa… Že svet…farbu má inú Nájsť cestu novú… Viac dávať jak brať Korene rozšíriť… Pevne na Zemi stáť Pochopiť…to dôležité Čo očiam býva skryté V pamäti buniek… Pravdy vryté […]

Tichá je láska… Keď dozreje Keď netúži už ukazovať svoju veľkosť Keď už iba… Ticho je Tichá je láska… Čo nerastie už Iba…plynie Vtedy jak… Za noci vtáci Ticho je Tichá je láska… Keď sa naplní Keď nechce už… Stúpať ani padať V plnosti dokonalá… Ticho je Tichá je láska… Čo nepáli už Ale […]

Byť mužom… Tož dnes…ťažká úloha Byť zodpovedný…rozhodný Jak zvládať to…? Preboha! Jak vyznať sa v žene? V objekte túžob a snov… Keď dnes je v splne a zajtra má zas nov Jak zahrať rytiera plného chrabrosti a odvahy? Keď v strese bežných dní zblúdia aj silné povahy Pod tvrdou šupkou zraniteľnosť a krehkosť Pod pohľadom šelmy… […]

Keď zachvejem sa… Z lona sa trhane pohne oheň Keď dych sa mi skráti… Tak si na to spomeň Ako sa ohne hasia… Či na to máš… Či cestou so mnou ideš Či…radšej to vzdáš Nehraj sa s ohňom Ak nepoznáš farbu plameňa Nekráčaj vedľa mňa… Nie som stála…som premenná Ako dni v kalendári… Mám svoje slnovraty Ak nesláviš ich… […]

V horúcom lete… Oheň môj sa dvíha Nedá mi dýchať… V spálenej tráve…nedá sa líhať Hľadajúc vodu… Snažím sa skrotiť ten plameň Myšlienky rozišli sa do strán Vykvitla divoko túžba…je nám amen Chráň sa drahý… Nech srdce ti pri mne nezhorí Ver svojej sile… Alebo zájdi po ňu do hory Som neskrotný živel… […]

Pravda holá… Je vraj naj… No chlapským okom inde býva raj Pravda holá… To že nie je ono Vzrušujúcejšie vraj… býva ženské lono Pravda holá… Ostrá sťa čepeľ noža No viac nás baví… Vždy iba holá koža Na koži končí… O pravdu boj V koži je každý holý A svoj Pravdivý… V holej pravde.