verše pre dušu

Ak sa rozhodneš hovoriť, najskôr sa zastav a nadýchni. Potom si odpovedz na otázku, koho tým potešíš, komu dodáš odvahu, komu pocit, že je milovaný…Ak nikoho, tak mlč! Lebo ak prehovoríš, zraníš v prvom rade sám seba.

Zmeny sa dejú Nastal pohyb Kráčame vpred Či v dobrom či v zlom Čas ukáže O tom pochýb niet Keď lavíny sa spustia Vody riek stúpnu Z čistých sú mútne Niekto sa raduje Niekto plače Dejiny bývajú smutné Len múdry starec V očiach má lesk Na pery úsmev mu skočí Kým iní hovoria On mlčí A svet sa ďalej točí On neverí On vie Že slová majú moc Za svetla dňa V tieni […]

Odkrývame vrstvu po vrstve Sme ako cibuľa, čo stráca šat Padáme do vlastných hĺbok V obavách Že život nám dáva mat V strachu Utekáme sami od seba Sme večné deti Túžiace Dostať sa raz do neba A pritom to nebo Dávno leží v nás.

Kto smrti sa bojí Nech si ju skúsi Aj záhradník vie Že každý rok niečo Pochovať musí Že nie je len svetlo Život a deň Že je aj tma Smrť a sivý tieň V dualite všetko má svoj čas Svoje cykly Jednotou omráčení milenci S bolesťou si zvykli Však zocelení poznaním Vrcholov a pádov Múdrosťou jar ich obdarí Láskou Večne mladou Jak stromy zakvitnú Znovu a znovu.

Ťahanie za niťky Dávna bábkohra prefíkaných Kabáty večne naruby Šikovnosť dravcov Kormidlo pevne v rukách Ľstivo vyčistené paluby Kto bude ďalší? Kto si to odnesie? Kto vinu ponesie? Zmení sa niečo? Dav námestím buráca Kým dravec Novú obeť upláca.

Hlad po dotykoch Teplom zaliate dlane Myšlienky na nehu Bežia sťa plaché lane Hlad po dotykoch Čítanie z tvojej kože Tak mením sa na tuleňa Celý deň túliť sa môžem Hlad po dotykoch Po čistej radosti V prvotnom vedomí Záblesk detskej hravosti Tak pritúľ sa Nech dotykmi vyhladíme Hlad po láske.

Čo nad očami leží Je iba slepý had Čo necíti Nevie mať rád Múdra hlava počúva Radcu vo svojej hrudi Nevládne slepo Inak len seba súdi Inak Je iba chladný stroj Bez spolupráce Stráca svetla zdroj A speje do záhuby.

Milióny rokov Duše stratené Milióny krokov Nie vpred Vzad S pocitom okov Na ceste za svetlom Zástupy otrokov Stratená pamäť Milióny výrokov Ležiace v zabudnutí Vo vlnení Ženských bokov Bol to omyl Omyl pán Darwin Omyl lačných sokov Sieť trhá sa Zívajú prázdnotou Medzery evolučných skokov Až dnes Po miliónoch vekov Z medzier Pravda trčí.

Posielam ti tichý bozk Tichý bozk na čelo Spomienkou sa srdce na pár chvíľ zachvelo Posielam ti tichý bozk Tichý bozk za ucho Motýlí roj vzlietol Sadol mi na brucho Posielam ti tichý bozk Tichý bozk na pery Kým myseľ huncút nocou k tebe zamieri Kým sa s tichom srdca pomerí.

Až raz Zájde Slnko za horu A vtáci v stromoch stíchnu Mĺkve srdce zahorí Nádejou túžby vzdychnú Až raz Odkráča vietor A rozplynie sa cesta Duša precitne V strede nádherného miesta Až raz Zastaví sa prúd A nádych s výdychom sa stretnú Koniec sa zmení v začiatok Krídla k nebu vzlietnu Až raz Minulosť sa stratí A budúcnosť zašepotá v tráve Vtedy […]