Tichučký šuchot sovích krídel vchádza do mojich snov Múdrosť je láskou ovenčená láska… vesmírnou hrou Len popol zabudnutia nedotknuto leží No čas sa kráti vietor k nemu beží Rozfúkať stráne mĺkvych morí Zaplniť láskavou múdrosťou všetky ľudské dvory Povyzliekať čierne plášte Rozpustiť zlobu Vyhnať zášte Naplniť studne krištáľovou vodou K srdcu […]

Na našej planéte už chystajú ples Hudbou vlní sa dúhový les Očká našich sestier a bratov už nedočkavosťou sa trasú na lúke hojnosti sa jednorožci pasú Z planéty zabudnutia blížime sa domov v diaľke úž cítiť len omamnú vôňu stromov Tak podaj mi ruku a bežme spolu preč Si duša prenádherná ja celkom stratila som reč…

Moja cesta je kráčať vždy vpred Pre váhanie pre zradu v srdci miesta niet Bol som tu včera a som tu aj dnes Aby som počul spev vtákov videl kvitnúť vres Aby som zažínal svetlo v duši človeka To úloha je moja odveká Aby som naučil ich milovať Zem Aj so smiechom vzlietať tak ako viem Aby nikdy nezabudli že sú lásky deti že tvoriť dá sa iba hrou že oni sú tie dúhové […]

Príbeh vzniku tejto básne je tak trochu tajomný a pritom tak prosto jednoduchý.(Tí, čo vidia za oponu hmotného sveta, možno môžu preskočiť úvod.) Keď som ju písala, netušila som, o čom to vlastne bude, ruka si šla svojou cestou za myšlienkami v hlave. Keď som dopísala a prečítala, vedela som len jedno. Že je pravdivá a že toto jedného dňa, uvidíme všetci. Aj tí, […]

Povieš urob to a nestane sa… Povieš zatancuj to a nestane sa… Povieš nakresli to a nestane sa… Povieš napíš to a duša usmeje sa… Tisícky slov sa vyrojili ukryté v hlbinách vekov Spomienky dávne vyhojili tráva sa stala mäkkou… Hebučkou ako na nebi mráčik krajinou ľúbeznou šinie sa modrý vláčik A popri trati kluše zelený kôň Zo […]

Hľa Bože! Čože to zoslal si sem za tvora? Čo správa sa, jak besná potvora Čo ničí potoky, rieky, stromy… Čo na lúkach kvetov stavia vysokánske domy Hľa Bože! Čože to zoslal si sem za zviera? Z ktorého všetkým bytostiam sa žalúdok zviera Z ktorého dýcha smútok a smrť na všetko živé Z ktorého lesom ozývajú sa zvuky divé Ach, deti moje […]

Milióny anjelov tíško k Zemi zlietli Kruh karmy čo ľudia tisícročia plietli trhá sa, praská… A ego zvíja sa v agónii Prichádza láska Svetlo prebudenia tíško vkráda sa do duší Že pravdy už nieto len málo ľudí už vie to len pár to iba tuší… To anjeli šepkajú nám do uší že netreba sa báť že srdcu milšie je dávať ako brať Že […]

A Boh povedal: BUĎ SVETLO! Svetlo stúpalo horami rozlievalo sa úbočím… tmavými morami… a postupom v čase naberalo na sile a jase Aby duše, čo klesali k Zemi mohli sa kochať v jej kráse Čím ďalej však padali do hmoty tým viac mali so sebou roboty Až jedného dňa odtrhli prvé jablko zo stromu V tej chvíli stratili kľúče od domu Zabudli na všetko dávne poznanie […]

Už na čelách nám tá hviezda svieti v telách budia sa vnútorné deti Ružové nebo Slnko biele z duší sa tlačia príbehy celé Svetlo vychádza až na povrch kože každý kto túži svietiť môže Fotónový pás vesmírom prúdi zlo rozplýva sa sťa dym keď srdce sa budí 2000 rokov lásky je pred nami a všetci kto chcú môžu prejsť bránami Stačí len zapnúť v […]

Každá naša bunka si pamätá kým sme kedy boli Neoklameš ju, nezblbneš že je to len otázkou smoly V každej je skryté tajomstvo životov čo sme kedy žili aj keď nespomínaš si na ne v tejto chvíli No jedného rána, keď prebudíš sa zistíš, že vieš nádherne spievať že rozumieš jazykom zvierat že vieš postaviť dom že poznáš každý strom Zo […]