Svetom sú znavení tí, čo srdcom cítia Nevidomí… tí do pasce sa chytia Vojny sa šíria ako mor Bez duší telá V hrudi hladomor Zem búri sa Rúca nám domy Za každý kvet Za mŕtve stromy Sme ako tie tri opice čo nemo hľadia na nás z police Mŕtvi chrobáci Pštrosy v piesku Mysliac na zázrak Lásku nebeskú Zakuklení Jak húsenice Čakajúc na zrod motýľa čo nevšimli […]

Ľudia sa stále ženú svetom Zabudli ako sa zdraviť Zvieratám i kvetom… Merajú iba stratený čas Nikto viac nechápe že tiká iba v nás Tým nekonečnom v nekonečne sa naša láska smutne vlečie A do všetkých kútov vesmíru tečie… V duši nám cez noc vyrástol nový chrám Na organ tam anjel sám nebeskú pieseň lásky hral Krídla tak nádherné až k zemi mal… […]

Neobracaj sa k rozumu keď o láske chceš spievať Láska má sídlo v srdci len tam môže bývať Rozum len počíta čo z toho má a či čas beží… Nevidí svetlo života čo v strede tvojej hrudi leží Rozum je bez emócií Nemá cit Preto srdce muselo sa pred ním skryť A tak sa rozum stále hnevá že nechápe o čom srdce spieva Že necíti radosť ani bolesť hľadá, akú by […]

Je deň a je noc Je biela a je čierna Je pokora a moc Je búrlivá a mierna… Je emócia pocit vnem Je toho veľa Je toho málo čo chcem Je sucho a dážď Je more a zem Je toho veľa Je toho málo čo viem Tak pýtam sa: Kto si? A z vnútra len hlas bosý: Nehľadaj odpovede mimo seba Všetko sa začína aj končí u teba… Jediné čo potrebuješ vedieť je… Že […]

Nebo je tak krásne modré Obláčiky plávajú ním v jednote Iba ľudské srdce v dualite blúdi znavené v nikdy nekončiacej robote Zloba a smútky dotýkajú sa ho svojim chladom Duša sa trasie pokrytá ľadom… Len teplo dlaní Úsmev Láskavé slovo Dáva silu žiť Aby v dualite hmoty mohla duša prežiť…

Dnes anjel opäť zdvihol krídla tichúčko položil ich na tvoje telo Šeptal že nič nestalo sa nič nikdy nebolelo Bola to chvíľa posvätného ticha keď láska čistá až pri srdci pichá No nie od bolesti z rán v duši ale od veľkosti lásky ktorú v srdci tušíš… Spinkaj sladko …Zlatko A zajtra tú lásku rozdávaj Nech zažije ju každý… aspoň krátko […]

Padáme k Zemi drahá… Tri prsty smrti vraj volá sa vrah čo o pár nekonečných sekúnd telo mi zmení na prach Padáme k Zemi drahá… Nik nepýta sa či to chceme nik nechce vedieť čo mi tu v nebi už vieme Padáme k Zemi drahá… a držíme sa za ruky Každý s každým… Niet obetí, niet agresorov len účastníkov vraždy Padáme k Zemi […]

Čo sa to s nami stalo? Že zabudli sme na dušu Že žijeme iba telá Že naša cesta nie je ako si chcel ako som chcela… Čo sa to s nami stalo? Že láska v človeku onemela A na uliciach len pohľady prázdne žiadne tu a teraz len minulosť a budúcnosť riešia o chodník potknú sa neraz Čo sa to s nami stalo? Že žijeme Matrix a srdce to vzdalo […]

Si môj dvojplameň? Si rieka či breh? Si oheň čo čistí či biely sneh? Si včela a či kvet? Si všetko? Alebo to, čoho už niet? Pýtam sa a hľadám odpoveď A z duše iba tichý hlások so smiechom mi vraví: Načo chceš mená? Stačí že ťa to baví… Pomenovaním vecí mení sa svet Len to, čo je bez mena len to naozaj niečo znamená…

Mne nad ránom zdal sa sen že láska dotkla sa mojich stien Že v mojom vnútri roztiahla krídla zažala svetlo a kamsi zmizla Už chcela som sa dotknúť aspoň pierka keď vzlietla hore a privrela dvierka Tak chcela som ju hľadať na Zemi no niečo v mojom vnútri káže mi byť v pokoji a pozrieť na miesto odkiaľ som prišla To miesto odkiaľ láska vzišla…