verše pre dušu

Obloha zatiahla sa. Konečne…páľava ustala. Vietor už brázdi po poli. V diaľke zahrmelo. Telo sa zachvelo. Nedočkavo. Túžobne. Veď o chvíľu to príde.

A zrazu…sa to stalo. Prvé veľké kvapky dopadajú na zem. Suchú, vyprahnutú po dňoch horúčav. Moje telo sa už nevie dočkať. Netrpezlivo zhadzujem oblečenie kúsok po kúsku, dívajúc sa na trávnik za oknom. Ešte pár sekúnd a voda sa valí zhora ako z veľkej nebeskej sprchy. Vybieham na dvor do záhrady, nechajúc za sebou posledný kúsok…čipkované gaťky. Cítim už ako telo vibruje vzrušením. Nevie sa dočkať, až na koži pristanú prvé kvapky…Jedna, druhá, tretia…som náhle klavír, po ktorom rozbehli sa mokré prsty.

Začína koncert. Koncert stoviek kvapkoprstov, čo ladia klávesy a telo spieva…otvára sa dažďu ako milencovi, točí sa, tancuje, poskakuje. Ruky sa dvíhajú, padajú…Kvapky stekajú do všetkých zákutí, do každej priehlbinky vysmädnutého tela. Zmáčané vlasy uhládzam z očí…

Hmota stráca tvar. Je náhle roztečená. Je iba frekvencia rozkoše, v ktorej sa celá strácam.

A ešte…si tu ty. Stojíš na balkóne a s úžasom ma pozoruješ. Na tvári šibalský úsmev a v tmavých očiach oheň…Keby som ho zbadala, červenám sa. Nevidím ťa. Som tu a nie som. Iba duša ťa cíti. Volá a vyklopkáva s kvapkami verše:

Tak poď…! Poď ma nájsť

autor: Svetlo

Pozbierať ma zo zeme

kde hudba vsiaka

kde v objatí sa v daždi nájdeme

Dve svetlá

čo v jedno náhle splynú

Dve dúhy

čo trávou

jedna cez druhú sa vinú…

Červené líca

zdurené pery

Energia lásky

Smršť

čo do sŕdc mieri