verše pre dušu

Áno, je to tak… Priznávam…Som vzrušená každý deň, na každom kroku, a vôbec sa nehanbím o tom hovoriť. Alebo vás nikdy nič nevzrušilo a nevzrušuje?

Veď je to celkom normálna reakcia tela na všetko príjemné, pekné, očakávané…

Napríklad taká dovolenka pri mori. Hneď si predstavím hotelovú izbu, veľkú cudziu posteľ, voňavé posteľné prádlo, vôňu mora, slaný vlhký vzduch…Ale vzrušuje ma napríklad aj vôňa dobrého jedla. Tá spústa čarovných dobrôt, čo môžem okúsiť na jazyku a slastne pri tom mľaskať. Tak úprimne, otvorene…Veď ako inak precítiť chuť toho, čo vám naozaj veľmi chutí? Hrať mĺkvu rybu a tváriť sa ako by som jedla len preto, že musím? Ak niečo musím, to už vôbec nie je vzrušujúce.

A ja som rada vzrušená. Rada sa teším zo života a všetkých jeho možností, čo nám ponúka. A každý deň hľadám a objavujem veci a zážitky, ktoré mi spôsobujú vzrušujúce zimomriavky, motýle v bruchu a slastné pocity. Na jazyku, na tele, v tele, na duši…Veď o čom by už bol tento život?

A až raz budem musieť odísť z tohto sveta, budem z toho vzrušená tiež. Vzrušená očakávaním, čo ešte bude ďalej. Pretože… Nikdy nič nekončí.

Všetko je iba o premene. Jediná istota života – vzrušujúca premena. Každý deň, na každom kroku…na začiatku aj na jeho konci. Aj keď hovoriť v súvislosti s nekonečnou premenou života o začiatku a konci, je predsa len trochu od veci. A dokonca to nie je ani vzrušujúce…