verše pre dušu

Dopredu sa ospravedlňujem všetkým, ktorí po prečítaní môjho príspevku možno stratia úsmev z tváre alebo len ilúziu, v ktorej som aj ja roky žila, kým som trochu nevyrástla a nezačala sa na svet pozerať vlastnými očami. Nie iba tým, čo do mňa vložili iní ľudia, škola a  povinná literatúra.

Ako malá som sa samozrejme veľmi tešila na Vianoce a verila som všetkému, čo mi dospelí natárali. Veď to so mnou nemysleli zle a v dobe mojej mladosti aj oni tomu možno verili a nepochybovali. Nepochybovali o tom, o čom sme sa nechali presvedčiť od tých, ktorí sa snažia riadiť naše životy. No našťastie, doba temna sa pominula a na svetlo vychádzajú staré pravdy a skutočnosti, za ktoré ešte nedávno padali hlavy. (viď príklad ruskej spisovateľky Svetlany Levašovej autorky knihy Zjavenie  – zavraždená v novembri 2010).

Verila som, že darčeky nosí Ježiško, že sa v deň Vianoc narodil a že oslavujeme jeho narodeniny. A zrazu som sa jedného krásneho dňa dozvedela, že všetko je naopak. Že dokonca celá biblia je napísaná nie preto, aby o niečom vypovedala, ale aby niečo ukryla. Že vlastne sa ani nevie, kedy sa Ježiš narodil, deň nám vnútila cirkev a o roku nik presne nevie…nedávno vraj aj sám pápež priznal, že Ježiš sa nenarodil na Vianoce.

A tak zrazu neviem, ako k týmto sviatkom pristupovať. Nechcem predsa pred rodinou vyzerať ako blázon a tvrdiť, že ja oslavujem narodenie boha Slnka Dažboga. Veď som ich sama v minulosti presviedčala, že príde Ježiško. A že oplátky, ktoré jeme, nepredstavuje  jeho umučené telo, ale vlastne hlavu boha Slnka. A je toho ešte veľa, čo nám cirkev ukradla, veľa zvykov a rituálov, ktoré sa stratili či ukryli pod pokrievkou náboženstva. Ale našťastie, veľa ich ešte ostalo a veľa znovu ožíva. Také pálenie ohňov na kopcoch – vatry, ktoré zahoreli v minulosti 25.12. a z ktorých ostal už len plameň sviečok v domoch či prskavky na stromčeku.

Tento rituál bol tak silný, že ho cirkev nedokázala vymazať a tak nám ho ukradla a vymyslela rozprávku, ktorej všetci kresťania uverili. A tí, čo to odmietali, boli počas dvoch tisícročí mučení, upalovaní a vraždení. Veď ešte aj samotný kríž prevzala cirkev až v 4.storočí z pôvodného európskeho duchovna. Dovtedy používala rybu či znamenia písmen.

A pozrime sa bližšie napr. aj na slovo Vianoce – básnická podobnosť s označením slova malého venca, vianok, vianeček…

Jednalo sa o Slnovratový venček so štyrmi stužkami, ktorý bol neskôr prekrstený na adventný. No jeho podstata je práve v starej obradnosti a naznačuje očakávanie slnečného znovuzrodenia.

Tak si myslím…Nedajme si už viac kradnúť Vianoce. Sú našim sviatkom – sviatkom slnovratovým.

No každý si ho môže oslavovať po svojom. Tak, ako to cíti on, tak ako hovorí prikázanie jedného z našich dávnych bohov  – boha Svaroga:

Nevnucujte svätú vieru nasilu ľudom a pamätajte, že výber viery je osobnou záležitosťou každého slobodného (voľného) človeka.