verše pre dušu

Premýšľať nad tým, čo toto slovo vlastne znamená ma dohnal príspevok tu na blogu a následná diskusia k nemu. Zrazu som si uvedomila ako málo a ako rôzne toto slovo ľudia chápu. S obsahom článku by som totiž bola vcelku súhlasila, až na pár myšlienok a slovných spojení, ktoré ma zarazili. Napr. výraz „kalný močiar zmyselnosti“ mi až naježil chlpy, pretože ja chápem zmyselnosť úplne obrátene.

A tak som si dala tú námahu a zalovila na nete. Napríklad Wikipédia píše stručne a jasne – zmyselnosť rovná sa sexuálna vznetlivosť, erotická žiadostivosť.

S tým bez problémov súhlasím. Ale našla sa aj stránka, ktorá za synonymum k tomuto slovu uvádza výraz chlípnosť. Tak toto slovo sa mi k zmyslenosti nehodí ani náhodou. Evokuje totiž vo mne predstavu uslintaného indivídua, ktorý sa vás práve chystá zneužiť, či už naozaj alebo len v myšlienkach. Dokonca jedna stránka naklonená nejakému náboženstvu, vysvetľuje zmyselnosť ako smilstvo. Tak to som ani nedočítala, lebo to považujem za hrubý omyl.

Ja tento výraz chápem asi takto: slovo ženského rodu s erotickým nábojom. Ide o schopnosť vedieť si vychutnávať intímne chvíle s blízkym človekom, schopnosť byť otvorený k životu a všetkému krásnemu, čo nám život prináša. Myslím, že bez zmyselnosti by nevzniklo ani veľa krásnych umeleckých diel od hudby cez knihy až po nádherné pozitívne obrazy. Zmyselnosť sa nemá potláčať, treba ju rozvíjať a podporovať, stále na nej pracovať, pokiaľ chceme, aby náš milostný život bol bohatý a naplňujúci. Veď ktorý muž by nechcel mať doma zmyselnú ženu? Ktorý by nechcel, aby sa žena na neho zmyselne usmiala, zmyselne zavrtela bokmi…?Ten už je asi dávno mŕtvy.

Zmyselnosť je krásna hra. Ako vábenie samičiek a samčekov v prírode. Ako pohľad do kvetu , kde sa k sebe chúlia tyčinky a piestiky a zmyselne rozvoniavajú.

Nádherná hra života, ktorá nás láka k splynutiu.

A ak je zmyselnosť hriech, tak nech ma upália ako čarodejnicu.