Telo ako schránka, hriech i vina. . .

Telo je iba telo. Nemôže za to, že ste sa práve vy doň nasťahovali. Je iba schránkou, kde prebývate. A čaká, že sa oň postaráte. Že mu budete venovať aspoň kúsok z času, čo ste dostali na míňanie, na žitie. Ono za to predsa nemôže, že musí slúžiť práve vám.

Niekto to chápe a snaží sa ako vie. Niekto ani nevníma, že telo má a zvysoka naň kašle. Kým ono samo sa neohlási a nezačne protestovať, kaziť sa, bolieť, chorľavieť. Niekto mu dopraje zvnútra, niekto zvonka a telíčko je buď spokojné alebo protestujúce. Môže sa stať, že tú svoju schránku prepcháte tak, až to v nej začne hniť alebo ju zvonka leštíte tak húževnato, až sa začne deformovať. A potom nám po svete chodia ženy s tvárou ako kačičky a muži so svalmi ako nafúkané balóny. No to je ešte nič. Horšie je, keď svoje telo prestanete vnímať a používate ho len ako dopravný prostriedok. To už hovoríme o hriechu. Áno, v tomto momente páchame hriech, pretože tých pár kíl hmoty, čo sme dostali na bývanie, zneužívame ako predajnú dievku. Niekto dokonca sem tam zabudne aj čo je mydlo, hrebeň a z nepochopiteľných dôvodov sa opustí. Teda v prvom rade opustí vždy svoje telo, aj keď v ňom ešte žije a býva. Nechá ho pustnúť, zarastať ako húštinu a kašle na to, že telo má tiež svoje túžby a nároky. Túži byť voňavé, čisté, milované…Milované v prvom rade nami samými. A to už sme pri vine. Vlastne teda pri pocite viny.Kvtyzlidskchtl10

Neuveríte, koľko ľudí si vážne myslí, že svoje telo dostali za trest a majú z neho pocit viny alebo ho vinia za svoje neúspechy, nešťastie a neschopnosť radovať sa zo života. Koľko z nich narieka denno denne: „Prečo práve ja musím byť takáto tlstá? Prečo ja mám také krivé nohy? Prečo ja som plešatý? Prečo mám nos jak krumpľa, uši jak lopaty…?“ Atď, atď…Je toho veľa, z čoho svoje telo dokážeme viniť a obviňovať. A pritom by stačilo tak málo, aby sme boli o kúsok v živote šťastnejší. Stačí mať rád svoje telo, nech je akékoľvek. Je naše a bolo nám dané práve také aké máme mať. Aby sme sa naučili, čo sa naučiť máme, aby sme sa naučili milovať. Seba, teba a navzájom. Neposudzovať. Neodsudzovať. Pretože telo je v tom nevinne. Je iba schránkou na bývanie. Ale to neznamená, že musíme žiť v dome do ktorého zateká, kde sú plesne, špina a praskajúce steny. A opúšťať ho, keď už sám padá k zemi… To si naše telo naozaj nezaslúži.

 

Deti

21.05.2025

Deti neprichádzajú z vás, prichádzajú cez vás. Niekedy sú úplne cudzie, nie sú vaše, nechovajú sa ako vy, majú iné sny, iné plány ako sú tie vaše. Sú z iného sveta ako je ten váš. Ak to príjmete, vyhrali ste. Vy aj „vaše“ dieťa.

Zostať človekom

19.05.2025

Iba jednu vec si stráž Nestrácať svoju božskosť Nedovoliť zlu Dostať sa pod kožu až na kosť Iba jednu vec si stráž Nech tvorivosť žije V každej bunke tela Nech srdce lásky bije Iba jednu vec si stráž Čistotu svojho chrámu Sleduj cesty dychu Miesta, kde lúče svetla sa lámu Iba jednu vec si stráž Zostať človekom Prijať vlastnú silu Ona je tým všeliekom.

Ak opakuješ slová

18.05.2025

Ak opakuješ slová Daj pozor aké Nie je to len reč Nie je to iba slovo…dáke. Vibruj zvukom Na frekvencii lásky Do vedomia vpísané Nech netvorí ti vrásky. Babylon nepadol Žije a rastie v súhlase Tak prestaň byť účastník Pozoruj Spoznáš ich po hlase. Tých Čo z ľudí robia ovce, čo zabudli sa pýtať Čo oklamať sa dali slovom Do sietí dali sa chytať. Omámení svetlom [...]