verše pre dušu

Neobracaj sa k rozumu

keď o láske chceš spievať

Láska má sídlo v srdci

len tam môže bývať

Rozum len počíta

čo z toho má

a či čas beží…

Nevidí svetlo života

čo v strede tvojej hrudi leží

Rozum je bez emócií

Nemá cit

Preto srdce

muselo sa pred ním skryť

A tak sa rozum stále hnevá

že nechápe

o čom srdce spieva

Že necíti radosť ani bolesť

hľadá, akú by vymyslel lesť

Ako by aj on

mohol zažiť lásku?

Ako by ten cit

zachytil na pásku?

Láska, tá čarodejka

však večne mu uniká

No rozum sa bez nej

nedostane nikdy nikam…

Láska nikdy neráta

nepočíta, čo za to

len berie ho za ruku

ukáže cestu k srdcu

a rozum konečne vzdá to…

A čo bude potom?

Potom sa rozsvieti…

Rozum pochopí

že ak nechce dušu zradiť

skôr ako začne konať

musí sa so srdcom

zladiť…