verše pre dušu

1. Čo nechceš sebe samému, nerob druhému.

Tak to mi bolo hneď jasné. Nehovoriť nikdy o druhých len o sebe. Má to dve výhody. Nikdy nikomu nespôsobíš bolesť a naučíš sa mať rád. Veď čo je zaujímavejšie ako poznávať sám seba. Viem, niekomu určite poznávať toho druhého…Len pozor na bumerangový efekt.

2.Nikdy nehovor nikdy.

Vekom a skúsenosťami sa mením a menia sa aj moje názory. Veď zmena je život. Tak nikdy netvrdím, že to, či ono, by som v živote nespravila, lebo zisťujem, že to nie je pravda. A tak každým dňom nachádzam nové možnosti žitia a prestala som sa v živote nudiť.

3. Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.

Niekto hneď poznamená: Ale dobre tvrdým! Ja mám vekom opačný názor.Čím mäkším, tým lepšie. A možno protivník je len hladný a nakoniec mu ten Váš chlieb aj zachutí. A máte vyhraté aj bez boja.

4. Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.

Tak toto mám rada, lebo kričať nezmysly ako: Ty ale vyzeráš! To ako sa ksichtíš? To čo máš preboha na sebe…?

Tak to nechcem späť. Radšej budem volať: Ale tu dnes niekto krásne vonia! To je ale pekný úsmev! Ale ti to dnes pristane…Veď raz sa mi to snáď len vráti.

5. Dvakrát meraj a raz rež.

Táto vec sa mi nie vždy zadarí, ale snažím sa. Len niekedy tá potvora myšlienka opustí moju hlavu skôr, ako prejde cez filter srdca a zrazu je neskoro. Seknem sa a je to vonku z úst. Ale, snažím sa.

6. Aká matka, taká Katka.

Tak ja neviem, kto toto vymyslel, ale u nás je to presne naopak. Dcéru som vraj ani neporodila, lebo vypadla otcovi z očí a keď otvorí ústa, mám taký čudný pocit, akoby som mala muža dvojmo. To syn je skôr na mňa alebo môjho otca, takže neplatí ani aký otec, taký syn, skôr aký dedo, taký vnuk. Tak mám v tomto prísloví trošku zmätok.

7. Kto neskoro chodí, sám sebe škodí.

Veru, veru. Zmeškať taký dobrý pokec s kamoškami, ktoré vidíte raz za mesiac, to vie veľmi mrzieť. Ale zmeškať okopávanie buriny v záhrade, to je nádhera. Pokiaľ to zatiaľ stihnú urobiť iní. Toto príslovie si tuším nejak protirečí.

8.Tichá voda brehy myje.

Júúj! To môžem potvrdiť. Moja milovaná mladšia sestra bola vždy tichá voda. Niekedy sa mi zdalo, že snáď ani nemá jazyk. A nakoniec, ja som bola tá, o 5 rokov staršia, čo ešte v jej veku ani netušila to, čo ona už technicky aj prakticky ovládala. A ja, čo som mala vždy rečí ako koza bobkov, tak skutek utek.

9. Láska hory prenáša.

Pane Bože! To ako kde? Žeby tu bolo málo lásky? Lebo ja som si nevšimla, že by sa tie hory odniekiaľ posunuli aspoň o pol metra. Aj keď niekto by ich mohol už preniesť aj  na dolniaky. Ale to sa skôr more zdvihne a zatopí nás. Tak nechápem, čo tá láska robí, keď tie hory neprenáša? Žeby čakala na nás kým jej s tým pomôžeme?

10. Kde chvost riadi, tam hlava blúdi.

Hmmm… Tak a zase neviem. Kto vymyslel toto príslovie a aký chvost myslel? A kde tá hlava blúdi?

Jaj, prepáčte… musím už končiť, niekto sa tu vedľa budí… a hlava mu blúdi.