verše pre dušu

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo existujú na svete vojny? Prečo my ľudia sme takí, akí sme. Plní zloby, nenávisti, závisti…

Niekto si kladie tieto otázky celý život a nikdy nenachádza odpoveď. Niekto tvrdí, že niet dosť lásky, ale nevie, že ju má v sebe, že on je tou láskou. Niekto vezme zbraň a myslí si, že nebude vojen, keď zahubí nepriateľa, keď sa bude… iba brániť a nepriateľa porazí. A niekto strčí hlavu do piesku a myslí si svoje.

No práve…on nemyslí, on totiž tiež… iba posudzuje.

A sme pri jadre veci.

Po prvé: Uvedomiť si, že sme láskou a že každý z nás je súčasťou Boha. Že neexistuje niečo ako individuálna duša, pretože všetci sme jedno. A čo sa deje inej duši, to sa deje súčasne aj nám samým. Aj keď to na úrovni rozumu nevnímame.Teda väčšina z nás. Tu sú vo výhode tí, čo nič nevnímajú, nič necítia, čo ešte nenašli lásku k sebe a sami v sebe.Nedotýkajú sa ich sŕdc problémy sveta, iba toho ich.

Po druhé: Ak už máme vedomie, že sme láskou, zrazu zisťujeme, že prestávame posudzovať. Posudzovať všetko okolo nás, ale hlavne posudzovať druhých ľudí.Či už sú blízko alebo na tisíce kilometrov od nás.Zisťujeme, že platí to ono známe: Všetko so všetkým súvisí.

A tak nemáme potrebu byť niekto, byť niekym, byť múdrejší, byť krajší… a strácame potrebu niekomu niečo dokazovať.Nechceme s nikým viac bojovať, lebo zisťujeme, že aj „nik“ sme my sami.

A takto raz zmiznú zo sveta všetky vojny a bude už iba mier.

Všetko sa vráti do rovnováhy a na Zemi sa nebadane tichúčko rozprestrie Jednota. Nebude koho súdiť, lebo v jednote sme jedno.

SME BOH! A BOH NIKDY NESÚDI…

PS.: Práve zisťujem, že som zabudla pretočiť kalendár talianskej vedmy Luisy Muratori a tak podídem k stene a obrátim list na august.

Začítam sa do jej odkazu na tento mesiac a keď prídem k poslednej vete, zrazu ma zamrazí. Moje srdce práve číta:

„Uvedom si, že na pozemskej aj vesmírnej úrovni „ten druhý“ si v skutočnosti ty „v inej forme“.

Ďakujem Lujsa, že mi to pripomínaš…že môžem byť lepším človekom.

pád Atlantídy…aj vtedy sme iba zabudli kým sme…