verše pre dušu

Raz mi niekto povedal, že nemám pokoru. A včera som to počula opäť. Tak sa pýtam Vás, moji drahí čitatelia. Č o je to pokora? Vie to niekto?

Môj názor na definíciu pokory je totiž nasledovný:

„Chceš byť pokorný? Tak jednoducho buď, nechaj druhých, nech prostredníctvom teba, spoznávajú seba, vedz, že vieš a všetko dokážeš.

Vedz, že pravda je láska a je jej dosť pre všetkých, že najdôležitejšie na svete sú vzťahy. Len cez ne si uvedomujeme lásku. Neexistuje nič, iba prítomnosť a všetko má taký význam, aký tomu dáš. Vedz, že každý deň je pre teba príležitosť s pokorou znovu zistiť, že všetko je tak, ako má byť… a tomu ja hovorím pokora.“

A ešte moje vyjadrenie vo veršoch:

POKORA

Pokorne kráčam po tejto Zemi

a milujem každého a všetko

To sa môže…

Som tvojou iskrou

nie som viac

No ani menej, Bože…

S pokorou spájam

silu Zeme a Neba

Tam nachádzam seba

V tom strede

kde pokorne leží ticho

uprostred kriku

Kde sídli láska

pred ktorou niet úniku

Tak s pokorou prijímam

jej krídla a letím v diaľ

len ten, kto má strach

stojí opodiaľ…

Len ten

kto nezažil výšky a pády

ten nikdy neobjaví

stratený raj

Ten nezažije

v duši kvitnúť máj…