verše pre dušu

Tichučký šuchot

sovích krídel

vchádza

do mojich snov

Múdrosť je

láskou ovenčená

láska…

vesmírnou hrou

Len popol zabudnutia

nedotknuto leží

No čas sa kráti

vietor k nemu beží

Rozfúkať stráne

mĺkvych morí

Zaplniť

láskavou múdrosťou

všetky ľudské dvory

Povyzliekať čierne plášte

Rozpustiť zlobu

Vyhnať zášte

Naplniť studne

krištáľovou vodou

K srdcu človeka

nájsť cestu

labyrintom schodov

A sova

si len ďalej húka…

Vo dne spí

nocou ide

ku mne dnuka

Krídlom mi šimrá

oko medzi očami

Prebúdza spomienky

Prechádza storočiami

Nachádza všetky

moje vášne

Všetky túžby…

Rozpletá

životy zvláštne

Minulosť dorieši

Uzatvorí brány

Otvorí novú stránku

vo večnom

kalendári