I. dejstvo
Ohne už horia a obloha mlčí
Z hlbín lesa zrieš pohľad vlčí
Sedíš a rozmýšľaš nad zmyslom sveta
Zase ti duša s vášňou chce lietať
Ohne už horia, veľké sú vatry
Nádherné kňažky spievajú mantry
Uprostred kruhu sedí tá diva
Uprené oči má, na mňa sa díva
Má tvoje pery, ale aj oči
Zadržím dych a hlava sa točí
Bohyňa plodnosti sa má dnes dobre
Len starec pri nohách o priazeň žobre
Nech sa ho aspoň na chvíľu dotkne…
II.dejstvo
Plamene vatier svietia do diaľky
Čuť trúbky a jemné hrkálky
Zvuk tamburín miesi sa s dunením bubnov
Dievčina, víla, dotkla sa Zeme nôžkou cudnou
Vzduch vôkol je zrazu plný vášne
aj keď Bohyňa sa tvári vážne
V jej očiach vidíš záblesky vatier
Z jej pier odčítaš slová mantier
Vždy s pokorou prijímaš jej dary
veď vďaka jej priazni sa ti darí
Nad lesom už zapaľujú sa zore
len Bohyňa je stále hore
Z jej bytosti sa hojnosť žitia rodí
Z jej úst padajú lásky plody…
krasny obrazok az vyrastiem , skusim ...
Celá debata | RSS tejto debaty