verše pre dušu

I. dejstvo

Ohne už horia a obloha mlčí

Z hlbín lesa zrieš pohľad vlčí

Sedíš a rozmýšľaš nad zmyslom sveta

Zase ti duša s vášňou chce lietať

Ohne už horia, veľké sú vatry

Nádherné kňažky spievajú mantry

Uprostred kruhu sedí tá diva

Uprené oči má, na mňa sa díva

Má tvoje pery, ale aj oči

Zadržím dych a hlava sa točí

Bohyňa plodnosti sa má dnes dobre

Len starec pri nohách o priazeň žobre

Nech sa ho aspoň na chvíľu dotkne…

II.dejstvo

Plamene vatier svietia do diaľky

Čuť trúbky a jemné hrkálky

Zvuk tamburín miesi sa s dunením bubnov

Dievčina, víla, dotkla sa Zeme nôžkou cudnou

Vzduch vôkol je zrazu plný vášne

aj keď Bohyňa sa tvári vážne

V jej očiach vidíš záblesky vatier

Z jej pier odčítaš slová mantier

Vždy s pokorou prijímaš jej dary

veď vďaka jej priazni sa ti darí

Nad lesom už zapaľujú sa zore

len Bohyňa je stále hore

Z jej bytosti sa hojnosť žitia rodí

Z jej úst padajú lásky plody…