Závislosť tak hriešne sladká býva
ja poznám to, keď to so mnou kýva
keď sa mi o tom v noci sníva
keď túžba žiť viac a viac, do srdca sa vrýva
No cesta von, jak plávať proti prúdu
zrazu máš pocit, že prežívaš nudu
že duša ti piští, nenachádza kľudu
nevidíš jasne, šiješ sám na seba búdu
No keď pustíš ju
zrazu vnímaš, čo sa vôkol deje
kam kráčaš, kam tvoj život speje
kam cesta sa stáča, kam prúd sa leje…
A na duši ťa pokoj hreje
Celá debata | RSS tejto debaty