Niekedy zdá sa
ide pomaly
Keď snívame budúcnosť
čas sa spomalí
Ak zabŕdneme v minulosti
v utrpení
často nás omilostí
Rýchlosť jeho
riadime však sami
Niekedy ako kúzelník
točí s kolom
a mámi
Klame nás
že niet nesmrteľnosti
duše i tela
No my sme tvorcami
V tom je pravda celá
Kúskami Boha
čo pohasli v čase
Iskrami svetiel
skrytých
v zemskom klase
Niet začiatku či konca
Je iba ilúzia v nás
Pokiaľ kruh jednoty
nenalomí tma a mráz
Tu a teraz
expanduje svetlo
Čas ho nesúri
A kruh sa uzatvára
kým vonku
tma a mráz zúri