Keď duša plače
svetlo stráca silu
Srdečný rytmus sa vykoľají
Tmou mráz
objíma svoju milú
Keď nevládzeš už
ďalej ani dýchať
Úsmev sa skriví v tvári
Oči sa zalesknú
Nahá je láska
čo schúlená
leží na oltári
Keď máš chuť zabúdať
resetnúť všetko
čo bolí
Máš nárok iba na jedno
Zabudnúť
kým sme boli…
Bolesť raz vyprchá
No v čase nepohody
vždy ozve sa jazvou
čo rozpráva príhody
Príhody o nás
o tebe a o mne
O srdci…
Čo jedného dňa
sťa porcelán
čo o kameň narazil
…pukne
A život pôjde ďalej…