Spomalil…
Divoký tok rieky
Vybledli farby
V studenom
hmlistom ráne
Lístie už hnije
Tieseň tichá
tlači sa drzo
k bráne…
Vietor si víta
nevestu Zimu
Dušou znie
nekonečná pieseň
Clivotou naplnená
Odchádza
horúcich tónov jeseň
Zachcelo sa mi náhle
Tepla, ohňa…
Mäkkosti
Horúcej túžby
čo vošla by
až do kostí
No namiesto toho
spánok ma tlačí
myšlienka zmätená
mokne…
Smiech stráca sa
jak vôňa kvetu
čo vyschol na okne
Dívam sa
do tvojich očí
Cítim otázku…
No nemám odpoveď
Tak netlač ma k vine
Len Boh vie
že nemusím na spoveď