Zomieram vášňou
dávno zabudnutou
Na brehy rozkoše
kladiem svoje telo
Na ničom nezáleží
Chce sa len žiť
Otvorene
Smelo
Nechcené nepoznané
Do ohňa strachov padá
V láske je život rajom
Na smútok
prach zabudnutia sadá
V očiach sa zotmelo
Hrmí…
Duša sa zobudila
Extázou tvojej nehy
sa kŕmi
Si zábleskom blesku
za daždivej noci
Striebristé kvapky
stekajú do komôr srdca
ktoré už dávno
máš vo svojej moci
Vychyľuješ z dráhy
moje činy
Celý môj svet
je náhle prekvapivo iný
Vravíš mi:
„Pokoj Láska…
Nemusíš sa báť
Môžme sa až
do skonania vekov
každý deň mať.“
Tak iba dívam sa
Na zázrak
čo rozpína sa
mojim telom
A s úžasom zisťujem
že som
dokonalým
božím dielom