Ľudia sa stále
ženú svetom
Zabudli
ako sa zdraviť
Zvieratám
i kvetom…
Merajú iba
stratený čas
Nikto viac nechápe
že tiká iba v nás
Tým nekonečnom
v nekonečne
sa naša láska
smutne vlečie
A do všetkých kútov
vesmíru tečie…
V duši nám cez noc
vyrástol nový chrám
Na organ tam
anjel sám
nebeskú pieseň
lásky hral
Krídla tak nádherné
až k zemi mal…
Do vlasov vplietal
nám nehu
Do krvi vtláčal
radosť bezbrehú
Telá zahaľoval
do plášťov farby
striebristého snehu…