Neobracaj sa k rozumu
keď o láske chceš spievať
Láska má sídlo v srdci
len tam môže bývať
Rozum len počíta
čo z toho má
a či čas beží…
Nevidí svetlo života
čo v strede tvojej hrudi leží
Rozum je bez emócií
Nemá cit
Preto srdce
muselo sa pred ním skryť
A tak sa rozum stále hnevá
že nechápe
o čom srdce spieva
Že necíti radosť ani bolesť
hľadá, akú by vymyslel lesť
Ako by aj on
mohol zažiť lásku?
Ako by ten cit
zachytil na pásku?
Láska, tá čarodejka
však večne mu uniká
No rozum sa bez nej
nedostane nikdy nikam…
Láska nikdy neráta
nepočíta, čo za to
len berie ho za ruku
ukáže cestu k srdcu
a rozum konečne vzdá to…
A čo bude potom?
Potom sa rozsvieti…
Rozum pochopí
že ak nechce dušu zradiť
skôr ako začne konať
musí sa so srdcom
zladiť…