VI.dejstvo
A Boh sa leje mojím telom
To svetlo, čo svieti stále viac
Sú nákazlivé slová lásky
čo tíško pláva dušou, nič nevraviac…
Tie slová sú náhle zbytočné
keď neha mení sa na kyslík
čo prúdi v tele
A nekonečná túžba objať svet
hlavou sa melie
V tom objatí sú všetky bytosti Zeme
Všetky kvety, stromy a vtáky
čo len chceme…
Pre všetkých je tu miesta
v tom objatí nehy a pokoja
Bohyňa usmieva sa
vie, že raz sa na tú lásku
všetci napoja…
VII.dejstvo
Bohyňa stratila slová
cíti Boha všade
V každučkom liste stromu
v jabloňovom sade
V lienke, čo štverá sa
po steble trávy
a o živote v raji podáva správy
V kvapôčke rosy
do ktorej oprel sa slnečný lúč
Všetko je o láske
V tom je ten kľúč…
VIII. dejstvo
Bohyňa žije
No v zime drieme
V hlbinách jaskyne
dotknúť sa jej smieme
Studený vánok
zmysly jej ostrí
V hlave rodia sa
k poznaniu mosty
Nehybne sedí
No je to len klam
Málo je tých
čo pochopia hlavolam
A krištáľové srdce Zeme
v hlbinách morí
neúnavne ďalej tepe…
V kolesách času
točia sa ľudské osudy
Len nesmrteľný vie
a nikdy nesúdi…