Ach Láska…
Si ako nádych
A ja…
Už nevládzem sa
nadýchnuť viac
Som toho nádychu
plná a tupo
zíram na mesiac
Vzdialenosť
čo delí naše telá
začína bolieť
Tak veľmi
Veľmi
objať
by som ťa chcela
Vtom prichádza výdych
Prvá
prílivová vlna
Cítim na perách
jej slanú chuť
keď po lícach
vydáva sa
na svoju púť
No neboj
nič zlé sa
nedeje
To len túžba
po tebe ma
občas zaleje…
Vážne…
O nič nejde
Tá slza vyschne
smútok prejde
Duša moja
už smeje sa
Tvojej duši sa teší
Veď vie že raz
spolu zájdeme
až na kraj sveta
peši…