Bohyňa dvíha k nebu ruky
utíchol dážď
Znovu čuť vtáčí spev
Stratil sa smútok
aj ťaživé muky
Z duší vyparil sa
aj najmenší hnev
Vzduch sladkou
vôňou oťažel
Navreli puky kvetov
Konáre stromov
dotkli sa Zeme
Otvorili sa brány
do iných svetov
To v tanci plodenia
Bohyne spájajú
myšlienky a činy
A v láske bez podmienok
bez pocitu viny
Zrazu si ani nevšimneš
že si iný…
Ľudia to veru netušia
čo v srdciach Bohýň
ich milenec skrýva
Že tvorenie krásy
nehy
vášne žitia…
Tak jednoduché
a prosté býva…