Ľúbim ťa. . . Milujem ťa. . . A čo láska?

Čudné…

Čudné, ako my ľudia ľahko dokážeme dávať niečomu váhu, význam, rozmery… veľkosť a malosť.

mandala srdca

Ja poviem: „Ľúbim ťa.“ A ty mi odpovieš:“ Ale ja ťa milujem.“

Tak…! A v tomto okamihu sme dvom rovnakým slovám dali rozmer.

Malý a veľký, málo a veľa, menej a viac…

Aké jednoduché. Aké ľahké je oddeliť lásku.

Ale čo láska. Čo nám ona na to odpovie?

Odpovie toto:

Slová sú len slová. A vy ľudia ich používate priveľa aj tam, kde netreba.

Ja som iba láska. Nepoznám váhu, ani rozmery. Nie som malá ani veľká. Iba som…

To len vy ľudia ste si zo mňa spravili biznis. A obchodujete so mnou ako s tovarom.

Kladiete podmienky, za akých ma môžte predať, dať, venovať…

Ale ja nie som na predaj. Nikto si ma nemôže kúpiť.

Ale každý ma môže darovať. Len tak… bez podmienok.

Bez pocitu, že dáva málo alebo veľa. Len tak…z lásky.

Ľúbim ťa. Milujem ťa.

Milujem ťa. Ľúbim ťa.

Ešte stále cítiš nejaký rozdiel?

Tak potom nevieš, o čom je láska…