Vyjdem si von… do záhrady
a zrazu…
Som nič
Nechávam sa unášať
láskou bez hraníc
Ruža s kvapkami dúhovej rosy
o môj pohľad
ticho prosí
Tak iba nakloním sa
vnáram do jej lupeňov
Už nie som človek
Som ružou
Som ňou…
Mám hebučkú kožu
a omamnú vôňu
každý, kto kol prejde
uchádza sa o ňu
Tak zisťujem
Byť ružou
to dá sa
Nie je nič
Len ja – ruža
A jej krása…