Hľa Bože!
Čože to zoslal si sem za tvora?
Čo správa sa, jak besná potvora
Čo ničí potoky, rieky, stromy…
Čo na lúkach kvetov
stavia vysokánske domy
Hľa Bože!
Čože to zoslal si sem za zviera?
Z ktorého všetkým bytostiam
sa žalúdok zviera
Z ktorého dýcha smútok
a smrť na všetko živé
Z ktorého lesom ozývajú sa
zvuky divé
Ach, deti moje milé…
Elfovia, víly, kvietky i motýle
Aj vy dočkáte sa čoskoro tej chvíle
že človek zažije zázračné zmeny
že deň za dňom blíži sa čas premeny
A keď nastane ten úžasný okamih
Zem zachveje sa nehou ako nikdy nik
A stromy budú spievať nádhernú to pieseň
že Človek navždy opustil svoju tieseň
Že už nikdy nezdvihne v hneve svoju ruku
že tisícky kvetov zaseje na našu lúku
A od tej chvíle…
nik vo vesmíre ani raz
nepocíti v duši svojho tela mráz…