Dnes darujem ti pre radosť
párik dvoch vtáčikov z trhu
čo keramikár modeloval
vypálil si v peci
na krídla im namaľoval zlatú stuhu
a vzdal sa tých krásnych vecí
Keď podával mi vtáčiky tie z dlaní
sťaby kus jeho duše ku mne vzlietla
ten úsmev láskavý a hravý
tu zrazu hlava sa mi plietla
Tak pripomeň si aj ty ten pocit
keď na ne obrátiš svoj zrak
že láska permanentne má ťa v moci
že život tvoj vždy mení na zázrak
A keď aj príde občas nejaký ten mrak
tak pozri na vtáčiky
a bude preč
Veru tak…
Je obyčajná chvíľa
Veru tak…
Len obyčajná chvíľa
čo mení sa na zázrak