A Boh povedal:
BUĎ SVETLO!
Svetlo stúpalo horami
rozlievalo sa úbočím…
tmavými morami…
a postupom v čase
naberalo na sile a jase
Aby duše, čo klesali k Zemi
mohli sa kochať v jej kráse
Čím ďalej však padali do hmoty
tým viac mali so sebou roboty
Až jedného dňa
odtrhli prvé jablko zo stromu
V tej chvíli
stratili kľúče od domu
Zabudli na všetko dávne poznanie
aj na to, aké je ich poslanie
Predtým im stačil voňavý kvet
zrazu každý chcel vlastniť celý svet
Ubehli roky, stovky, tisíce rokov
a ľudská rasa
urobila len pár pomýlených krokov
Dnes dospeli sme k poslednému schodu
Stojíme tu…
Všetci spolu
A je len na nás
či zrútime sa dolu
či prekročíme otvorenú bránu
či vykročíme
v ústrety novému ránu
Boh usmieva sa na nás
stojí u tej brány
zahojené sú staré rany
Je iba príjemne teplo
A BOH VOLÁ:
BUĎ SVETLO!