Je jedno z tých rán
keď všetko stráca svoju váhu
keď vo vzduchu cítiť
rosu vlahú
Zlatožlté lístie
visí už na vlásku
všetci myslia
už iba na lásku
Z každej bunky ti úsmev trčí
všetko hýbe sa
akosi vláčne
pomaly
čas sa tak krásne
jemne
spomalil…
Tak nechajme ho
kľudne plynúť
veď nič
čo je v nás
nemôže sa
nikdy minúť…